Liturgický kalendár

Ružencové bratstvo

     Ružencové bratstvo je združenie veriacich, ktorí uctievajú Preblahoslavenú Pannu Máriu a modlitbou posvätného ruženca vyprosujú pre seba, Cirkev a svet potrebné milosti a snažia sa o život podľa evanjelia v kresťanskej dokonalosti. Piaty magister Rehole kazateľov (dominikánov) Humbert de Romans hovorí, že prvé Ružencové bratstvo bolo založené podobným spôsobom ako prvotná Cirkev. Členovia sa zhromažďovali na modlitbách, mali jedno srdce a dávali almužny. Takéto činy prispievali k prijatiu Ducha Svätého. Členom Ružencového bratstva môže by každý pokrstený katolík, ktorý má minimálne sedem rokov, a ktorý sa slobodne rozhodne vziať na seba práva a povinnosti člena Ružencového bratstva. Každý, kto chce byť prijatý do Ružencového bratstva, si môže slobodne vybrať jednu z troch foriem členstva, t. j. byť členom Svätého, Živého alebo Večného ruženca. Riadne členstvo vzniká dňom prijatia do Ružencového bratstva a zaniká smrťou, vystúpením alebo vylúčením člena. Členovia Ružencového bratstva sa riadia Stanovami Ružencového bratstva na Slovensku. Riadni členovia Ružencového bratstva sú členmi dominikánskej rodiny a majú účasť na všetkých dobrách, milostiach i prísľuboch Panny Márie, daných tejto reholi.

Výsady a prísľuby pre členov Ružencového bratstva:

a) Osobitná ochrana Ružencovej Panny Márie,

b)  Spoluúčasť na duchovných dobrách, modlitbách, sv. omšiach a plodoch apoštolátu členov dominikánskej rehole.

c) Každý mesiac provinčný promótor pre Ružencové bratstvá slúži sv. omšu za živých a zosnulých členov Ružencových bratstiev na Slovensku.

Všetci veriaci, ktorí sa pomodlia posvätný ruženec, môžu za obvyklých podmienok získať čiastočné alebo úplné odpustky.

Okrem toho môžu členovia Ružencového bratstva na základe dekrétu Posvätnej apoš­tolskej penitenciárie z 11. januára 1969 za obvyklých podmienok získať plnomocné odpustky v nasledujúcich dňoch:

  1. deň vstupu do Ružencového bratstva
  2. Veľká noc
  3. Obetovanie Pána (2. februára)
  4. Zvestovanie Pána (25. marca)
  5. Nanebovzatie Panny Márie (15. augusta)
  6. Ružencová Panna Mária (7. októbra)
  7. Nepoškvrnené počatie Panny Márie (8. decembra)
  8. Narodenie Pána (25. decembra)

Živý ruženec

     Bratstvo Živého ruženca vzniklo z iniciatívy Márie Paulíny Jaricot vo Francúzsku. Narodila sa v Lyone, kde žila od roku 1799 do roku 1862. So svojim bratom Fileasom snívala o misionárskej práci v pohanských krajinách. Neskôr sa jej brat stal kňazom a odišiel na misie. V listoch jej opisuje duchovné a materiálne potreby v misijných krajinách. Paulína organizuje peňažné zbierky, vytvára malé skupiny, ktoré začínajú pomáhať misionárom. Poznáva hĺbku a silu modlitby ruženca, a tak na spôsob misijných skupín zakladá ružencové pätnástky, ktoré sa stanú počiatkom skupiny Živého ruženca.

Dávajú si za cieľ:

  1. zjednotenie sŕdc v srdciach Ježiša a Márie cez prijímanie ružencových tajomstiev vymieňaných každý mesiac
  2. zachovanie viery v kresťanských krajinách, ktoré podľahli nekresťanskému štýlu života
  3. šírenie viery v nekresťanských krajinách cez katolícke misie

Záväzky člena Živého ruženca:

Živý ruženec tvorí skupina dvadsiatich členov, takzvaná ruža. Určený člen – horliteľ ruže – je zodpovedný za rozdeľovanie a výmenu tajomstiev.

Člen Živého ruženca sa každý deň modlí jeden desiatok posvätného ruženca za obrátenie hriešnikov, za živých a zosnulých členov Ružencového bratstva, rehoľu dominikánov a miestnu farnosť. K týmto úmyslom možno pridať aj ďalšie.       

Raz v mesiaci sa stretáva na spoločnej modlitbe posvätného ruženca s ostatnými členmi Živého ruženca, kde si vymenia ružencové tajomstvá.

História Ružencového Bratstva pri kostole Krista Kráľa v Suchej Hore:

V roku 2012 sme poprosili pána dekana Michala Tondru, aby zapísal ružu, ktorá vznikla 08.09. 2011 ako taký dar k narodeninám Panny Márie. Pán dekan Tondra zvolal na prvú nedeľu v mesiaci december 2012 všetkých členov ružencového bratstva. Zistilo sa, že niektoré ruže mali vysoké čísla ako 39, 40, 49, 50, 56, tak bol zvedavý či naozaj toľko ruži v našej farnosti existuje? Toto je vzácne svedectvo o tom, že v Suchej Hore táto duchovná činnosť mala mocnú základňu. Pri tomto stretnutí sa vykryštalizovalo len 12 ruži aj to niektoré mali iba po 15 členov, vtedy bolo potrebne pridať ku každej ešte ďalších 5 členov, aby každá ruža mala dvadsať modliacich sa členov, lebo pribudol ruženec svetla.

Roky komunizmu devastačne pôsobili na rehole a tým pádom aj na tieto náboženské združenia. Rozhodli sme sa preto pozvať niekoho z dominikánskej rodiny, aby sme si spresnili pravidla v ktorých bol trochu chaos. Naše pozvanie prijal vtedajší promótor Šimon Tyrol, ktorý nám 17. januára, za neprítomnosti pána dekana Tondru,/ ktorý bol hospitalizovaný/ urobil duchovnu obnovu. Dostali sme prihlášky a mali sme si takto nanovo obnoviť naše členstvo. Toto však nepochopili všetci, lebo dlhé roky bez akéhokoľvek vedenia zo strany duchovných otcov spôsobilo, že pravidla si jednotlivý horlitelia prispôsobovali. Z dvanástich ruži sa znovu prihlásilo k dominikánom len šesť. Ostatné ruže fungujú na starej báze ako jednotlivé modlitbové spoločenstvo.

Ďalšia obnova bola už s novým promótorom 22. júna 2014 a to Melicharom Matisom a pomáhal mu aj p. Djubek. V súčasnosti mame už aj siedmu neúplnú ružu, ktorá ma dvanásť členov.

Modlitba je počiatkom lepšieho života. Ruženec sa stal dedičstvom rádu sv. Dominika, ktorý už stáročia rozširuje túto pobožnosť po katolíckom svete. Svätý Dominik ktorý sprevádzal biskupa Diega po Francuzsku, si všimol ako sa veľmi rozmohlo bludárstvo, takzvaní Albigenci. Poprosil o dovolenie pápeža Inocenta III, aby mohol chodiť pomedzi týchto zvedených bratov a vracať ich späť k pravej viere. Jeho nadmerne úsilie však bolo mizivé a nezodpovedalo toľko namáhavej a obetavej práci. Najsvätejšia Panna Mária sa mu zjavila a naučila ho modlitbu svätého ruženca. Povedala mu: ,,vyber si hlavne pravdy viery, vysvetli ich pravý zmysel, kratučko dokáž ich správnosť, ako sa podľa nich žije a ihneď potom veď ľudí k modlitbe.“ V tajomstvách ruženca, v otčenášoch, i zdravasoch Dominik našiel čo potreboval, hlboké pravdy a vzácne modlitby. Začal teda kázať o ruženci a čoskoro získal pre pravú vieru do stotisíc poblúdených a mnohí ľahostajní kresťania sa stali prostredníctvom ruženca dobrými a horlivými.   Myšlienka vložiť do známej modlitby celý obsah viery, aby ho ľahko pochopil a v pamäti si uchoval aj najjednoduchší človek je naozaj veľkolepá. Sv. Dominik bol prvým zakladateľom ružencového spolku. Rád bratov kazateľov (Ordo Praedicatorum – OP) potvrdil Honórius III. bulou v roku 1216, Svätý Dominik zomrel 6. augusta 1221, jeho dielo pretrvalo storočia a podnes prináša stonásobnú úrodu po celom svete.

My sme vďační horliteľom, ktorí sa starali, aby toto dielo nezaniklo a malo pokračovanie sú to: Harmatovci – Jakubovci, Pšiteková Mária /1908-1986/, po ktorých ma ružu č.1 Trojanová Mária

Po nebohom pánu kostolníkovi Jánovi Olešovi/1916-1998/ pokračovala horliteľka Mária Šuvadová a Ján Šuvada a sú to ruže č. 2 a č.3

Ružu č. 4 ma na starosti Daniela Švareková č. d. 157 je to ruža ktorá vznikla roku 2011

Ružu č. 5 získal po smrti Karola Kendralu /1917-1983/, Anny Kendralovej rod. Ščiptovej/ Miroslav Chovančak

Horliteľkou ruže č. 6 je Mária Šprláková č. d. 260

Ruža č. 7 je neúplná ma 12 členov  a z nej sa doplňuje, keď z nejakej ruže zomrie, alebo niekto odíde, horliteľkou je Štefánia Šuvadová. Štefánia Šuvadová je zároveň aj hlavnou horliteľkou. V roku 2014 bola zvolená ostatnými horliteľmi v tajných voľbách, ktoré boli prvú decembrovú nedeľu. Ďalšie voľby hlavnej horliteľky budú 02. apríla 2017 a to za prítomnosti promótora, ktorý zároveň vykoná aj duchovnu obnovu členov bratstva. Horliteľkou bola aj Katarína Motyľová rod. Rebidašová /1908-1996/, ktorá svoju ružu odovzdala Márii Šprlakovej, ale táto zanikla, bola to vraj detská ruža.

V úvode som spomínala, že máme aj nezaregistrované ruže v dominikánskej rodine.  Sú to sú tri ruže o ktoré sa stará Maria Šuvadova, ktorá ich ma po svojej nebohej mame Veronike Šimaľovej /1906-1990/

Štvrtá ruža je horliteľa Jana Šusteka po nebohom otcovi Janovi Šustekovi /1920-1986/

Piatu ružu ma Žofia Pikulová, ktorá ju má po svokre Helene Pikulovej/1928-2014/ a tá ju získala od svokry Veroniky Pikulovej /1897-1966/ rod. Olešovej sestry pána kostolníka

Šiestu ružu ma Maria Trojanová po Márii Hubjakovej /1908-1999/ rod. Mlynarčikovej

Neúplnú siedmu ružu po Veronike Ištokovej /1893-1981/ rod. Pikulovej, od ktorej ju mala Anna Michňaková /1924-2014 / a teraz má Mária Oklapková a má 5 členov. 

Máme ešte spoločenstvo: ,,svätý ruženec“, ktorý ma štyroch členov.

A ,,večný ruženec“ v ktorom sú štyria členovia.

 

ruzenec