Liturgický kalendár

Duchovné slovo – Úvodná stránka

Predvídavosť a prezieravosť

Rimania mali trefné príslovie: Predvídané strely menej zrania. Mohli by sme to zosúčasniť príkladom z našich dní. Hokejista očakáva bodyček protihráča, tak napne svaly a náraz mu až tak neublíži. Alebo klasický prípad zrážky dvoch áut. Tí, ktorí mali byť mŕtvi, vyviazli z toho s menšími zraneniami, a ten, ktorý sedel za šoférom ( na najbezpečnejšom mieste v aute ) to neprežil kvôli vnútorným zraneniam. Dôvod je prozaický. Tí dvaja vpredu napli od strachu svalstvo, a tak stlmili silný náraz či otras tela. Ten tretí vzadu bol úplne bezbranný, lebo driemal. Jeho organizmus zrážku nevydržal.

S podobnými prípadmi sa stretávame každodenne, i keď, chvála Pánu Bohu, NECH JE ZVELEBENÉ JEHO MENO, nie tak tragickými. Od úplne zaspatých, cez driemajúcich až po bystrých, alebo trochu lenivých myslieť. Ako inak by to bolo, keby ľudia pozerali trochu viac dopredu a menej dozadu alebo na seba. Praevedere provedere. Predvídať je postarať sa. Náš život a skutočnosti v ňom nie sú až tak nepredvídateľné. Stačí, aby človek mal otvorené oči a uši, aby vedel čítať priamo a medzi riadkami, usudzoval z náznakov na príčiny a naopak. Z konvergentného zakrivenia či zasmerovania pozorovaných prvkov určitej situácie usúdiť na veľmi pravdepodobné alebo až takmer isté následky. A zariadiť sa. A zariadiť to.

Čím je post človeka spoločensky alebo cirkevne vyšší, tým by mal byť v tejto čnosti profesionálnejší. Lebo ak zlyháva, doplatí na to nielen on, ale aj jemu podriadení a zverení ľudia. Jestvuje teda kapitálny rozdiel medzi pozorovaním a pozorovaním, medzi usudzovaním a usudzovaním. Aby bol niekto schopný predvídať a predvídavo konať, či slovom alebo skutkom, musí sa naučiť metodicky a systematicky pozerať a pozorovať a poznať minulé spôsoby zlých. Lebo história sa opakuje. Parašutistovi asi nepomôže, keď bude otáľať s otvorením padáka ako zasnená princezná na bozk princa, otvoriť ho pár metrov nad zemou. Na čo si čakal, ty truľo?

Pred desiatimi rokmi jedna katolícka deviatačka zahlásila: A čo keď je taký. pred desiatimi rokmi. vtedy boli katolíci systematicky masírovaní, aby sa im zvrátenosti nezdali až tak zvrátené, ale celkom normálne. vtedy bolo na čase reagovať, nie dnes, kedy sú už zmätení a pomohlo by to ako topánky hadovi. Dôsledky? Jedna pani na TV LUX: Veď aj moslimovia ako my veria v jedného Boha. Teta drahá a ujo s mocou, veď Boh je Trojjediný. Ježiš nie je iba nejaký prorok alebo človek, ktorý žil tú harmóniu s prírodou a podstatou človeka. On je Druhá Božská Osoba Vnútorného Života Jediného Boha. Kde ste pastieri Kristovej Cirkvi??? Kto verí v Syna, bude spasený, kto neverí, bude odsúdený. Veriaca katolíčka z Nižnej: Veď sa spojme. Veď aj budhisti veria v toho istého Boha. V jedného. Teta drahá a ujo s mocou, viete, o čom je budhizmus? Neveria v žiadneho osobného Boha, dokonca ani v nesmrteľnosť duše. Ale to je na dlhšie. To nie sú iba dva prípady zmätenosti.

Prezieravosť? Prezrieť? Prekuknúť? Pozrieť, o čom to je, čo z toho bolo, čo je a čo bude. Čo v sebe skrýva, podstatu, čo robí vec tým, čím je, aby to nevedomí neprekazili a nepokazili. Prezieravosť je chápať podstatu vecí, situácií, udalostí, plánov ako celku a vo vzťahu k jeho častiam či aspektom, a konať podľa toho. Spoznať zámer, dôvod a cieľ hovoriaceho, konajúceho, a podľa vyhodnotenia konať, rozprávať alebo nekonať a nerozprávať, nedať sa naviesť niečo povedať alebo urobiť, lebo ten dotyčný chce, aby sme to povedali a urobili. Pôdu by som podporil, ale je veľmi primitívna na to, aby sa nechala vybrať k tomu, aby to rozložila. Ale to je na dlhšie. Veď aj zlí si financujú tých za nich, aj proti nim. Vyváženosť. A stále do kruhu, čo je definované ako nezmysel. V tom je prezieravosť, vystihnúť ten pravý bod v tom kruhu.

Veci sú už dlho za hranicou. Ak si niekto myslí, že prepláva ako tichá a nenápadná ryba medzi šťukami, ako tí naši z Osten, tak sa veľmi mýli. Veľmi sa mýli, že ovláda umenie prezieravosti. dávno neplatí: Ja muzikant, ja nič. Keď kedysi začali zvrhlí úchyláci masírovať aj našich ľudí, malo sa vtedy začať masírovať tých našich, aby sa im pravda o Bohu a živote pevne uhniezdila v hlavičkách. Platí totižto, že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou, ale aj stokrát opakovaná pravda sa stáva hlbšie zakorenenou pravdou.

Chcete ?, aby pár zvrhlých úchylákov, podporovaných finančne mocnými, ktorí si dali moc do rúk tlačiť nekryté bezcenné papierové bankovky, už len na toaletu potrebné papieriky,  terorizovalo tento svet??? Spravte, vy, ktorí máte k tomu moc a možnosť, veľkú vec. Ozvite sa. ste sa mali dávno. Ozvite sa voči mocným tohto sveta. Na to nezabudnú ani Sloveni, ani Trojjediný Boh. A to je podstatné. Nenamýšľajte si, že máte prezieravosť. Nepreplávate medzi šťukami ako kapor. Ja nič. Ja muzikant. A potom sa ešte chváliť svojou diplomaciou a prezieravosťou. Tie mali miesto v minulosti a na inom mieste a z iného miesta. So zlom sa nesmú robiť kompromisy ( úmyselne nepoužitý výraz nemožno ). Však viete: Vaše áno, nech je áno, vaše nie, nech je nie. Buďte jednoduchí ako holubice a opatrní ako hady. Priami a prezieraví.

List rektora KU pri príležitosti Nedele Katolíckej univerzity

Vážení priatelia,

v tomto roku si pripomíname 20 rokov od založenia Katolíckej univerzity v Ružomberku. Jej príbeh môžeme bez zbytočného pátosu nazvať úspešným. Veď posúďte sami: trvalo iba „krátkych“ desať rokov od pádu komunizmu, kým vznikla nová, slobodná, verejná vysoká škola, ktorá sa môže hrdo hlásiť ku katolíckej viere a našim náboženským tradíciám a koreňom.

Katolícka univerzita v Ružomberku začínala v roku 2000 s dvoma fakultami – pedagogickou a filozofickou, postupne sa rozšírila aj o fakultu zdravotníctva a teologickú fakultu, ktorá sídli v Košiciach. Dnes v univerzitnom meste Ružomberok nájdete aj novú modernú budovu univerzitnej knižnice a nové športové ihriská. KU dnes navštevuje takmer tritisícsedemsto študentov z celého Slovenska, ktorí si môžu vybrať zo 70 študijných programov.

Katolícka univerzita v Ružomberku je dynamicky sa vyvíjajúcou univerzitou s kvalitným univerzitným vzdelávaním, vedou a výskumom, ktorej absolventi sa uplatňujú v študovaných profesiách. Sme otvorení každej zmysluplnej spolupráci a spolupracujeme s mnohými slovenskými univerzitami doma, ako aj v zahraničí. Veríme, že ako geografický stred Slovenska sa pre ostatných partnerov staneme akousi „centrálnou“, spájajúcou a zjednocujúcou univerzitou.

Pri aktuálnom dvadsiatom výročí KU ďakujem všetkým, ktorí sa pričinili o jej vznik a neskorší rozvoj, či už ide o osobnosti, ktoré v sebe nosili sen o takejto škole, alebo politikov, ktorí neváhali svojím hlasom v parlamente v roku 2000 podporiť vznik jedinej katolíckej univerzity na Slovensku.

Nemôžem však s vďakou obísť ani vás, ktorí ste v minulosti neváhali podporiť – morálne či materiálne – túto ustanovizeň. Ďakujem tiež rodinám, ktoré neváhali vyslať a ďalej dávajú študovať svoje deti študovať na Katolícku

univerzitu do Ružomberka. Moja vďaka patrí v neposlednom rade aj pedagógom a zamestnancom, ktorí sa svojou prácou podieľajú na rozvoji našej alma mater.

Osobitná a náležitá vďaka patrí otcom biskupom, ktorí sa pred dvoma desaťročiami rozhodli, že zriaďovateľom novej vysokej školy bude Konferencia biskupov Slovenska. Naši otcovia biskupi sprevádzajú Katolícku univerzitu už dvadsať rokov svojimi modlitbami, radami a usmerneniami. Ďakujem im za to – a tiež prosím, aby nás ako dobrí pastieri viedli aj naďalej.

Príbeh Katolíckej univerzity píše ešte len svoje prvé stránky. Jej doterajších dvadsať rokov je smietkou oproti rokom, ktoré sú ešte pred ňou – ak ich dá Pán Boh.

Stojí pred nami veľké poslanie – pokračovať v budovaní Božieho diela. V našom prípade to znamená posväcovať (sa), pestovať rozum, múdrosť a vzťah k Pravde, a kultivovať myslenie mladých. Slovami nedávno svätorečného kardinála Johna Henryho Newmana, „ide nám o silu, stálosť, šírku a všestrannosť rozumu, ovládanie vlastných schopností a inštinktívne správny odhad vecí, ktoré sa pred nami objavia“.

Vážení dobrodinci, pri príležitosti Nedele Katolíckej univerzity, ktorá sa pripomína vždy v poslednú januárovú nedeľu, a pri 20. výročí vzniku našej najvyššej katolíckej vzdelávacej inštitúcie, vás prosím aj do ďalších rokov o vaše modlitby, podporu a priazeň pre Katolícku univerzitu. Naším cieľom je integrálny rozvoj človeka a dobro celej spoločnosti, preto aj naďalej chceme najmä skutkami napĺňať naše motto „formujeme mysle a srdcia“.

Na uskutočnenie tohto dôležitého poslania potrebujeme aj vás!

v Ružomberku

na Nedeľu KU 26.1.2020

Jaroslav Demko

rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku