Liturgický kalendár

Duchovné slovo – Úvodná stránka

 

Stále viac transgenderov ľutuje svoju premenu: „Bola to chyba, ktorá sa nikdy nemala stať …“

 Stále viac transgender osôb je nespokojných so svojou premenou v jedinca opačného pohlavia. Postupujú preto operácie, ktoré z nich opätovne urobia muža či ženu. Aktivistka Charlie Evansová v rozhovore pre BBC povedala, že spoločnosť núti zraniteľné ženy, aby sa stávali mužmi

Debbie sa narodila ako žena a vo veku 44 rokov sa rozhodla, že podstúpi premenu na muža. Podstúpila operáciu, ktorá zahŕňala aj faloplastiku – rekonštrukciu penisu a začala žiť život ako muž. Vo svojich 61 rokoch sa však rozhodla k radikálnemu kroku a znova podstúpila chirurgickú operáciu, aby sa opäť stala ženou.

Nie je jedinou transgender osobou, ktorá ľutuje svoju premenu v jedinca opačného pohlavia. Podľa Charlie Evansovej, ktorá založila poradnú skupinu pre tzv. detransitionerov (detransformujúcich sa transgenderistov), existujú stovky ľudí, ktorí ľutujú svoje unáhlené rozhodnutie a usilujú sa o návrat k pôvodnému pohlaviu.

Evansová, ktorá bola sama pôvodne ženou, potom mužom a nakoniec podstúpila premenu späť na ženu, povedala pre portál, že väčšina z ľudí, ktorí podstúpia premenu je priťahovaná rovnakým pohlavím. „Väčšina z nás sa identifikuje buď ako lesbičky alebo bisexuálky a mnohé z nás sú autistky.“

Charlie tiež uviedla, že mnoho z týchto žien, ktoré rozmýšľali o premene „neboli v stave, v ktorom by mohli dať súhlas [s prechodom], pretože sa cítili tak zle a trpeli poruchami príjmu potravy alebo depresiami.“  Tvrdí, že organizácie nútili zraniteľné ženy, aby nenávideli svoje pôvodné telo a pomocou hormónov a operácií sa ich snažili zmeniť na niečo, čím v skutočnosti nie sú.

Lui Asquith z organizácie Mermaids, ktorá podporuje mladých transsexuálov, tvrdí, že takéto skúsenosti by sa nemali používať na naznačovanie, že systému chýba prísnosť alebo že sa s nimi zaobchádza spôsobom, ktorý naznačuje, že sú osoby pod tlakom alebo sú nútené stať sa trans. „To je nesprávne. Nemôžeš prinútiť niekoho, aby sa stal trans.“

Psychoterapeut James Caspian, ktorý pracuje s dospelými transsexuálmi už viac ako desať rokov, uviedol, že ho nedávno kontaktovali desiatky detransitionerov. „Celá táto oblasť transgender medicíny je veľmi málo skúmaná,“ uviedol. Špecialisti poukazujú, že u niektorých týchto žien vychádza ich neistota ohľadom pohlavnej identity z veľmi negatívnych skúseností ako je napríklad znásilnenie. Nie vždy sú tieto psychické problémy dostatočne preskúmané.

O téme navrátenie sa k pôvodnému pohlaviu sa príliš nediskutuje. Podľa plastického chirurga Christophera Inglefielda, ktorý sa špecializuje na plastiky transgender osôb, v nej vládnu obavy, že spoločnosť začne spochybňovať toto lekárske odvetvie a bude sa pýtať, prečo ho finančne podporovať. „Akýkoľvek zvrat tohto prechodu začína spochybňovať predovšetkým celý proces transformácie,“ uviedol.

Organizácie podporujúce transgender tieto tvrdenia ale spochybňujú a tvrdia, že pár prípadov nehovorí za všetkých. Uvádzajú, že človek, ktorý podstúpi premenu musí najprv rok žiť ako vybrané pohlavie.

Organizácia, ktorá prevádzkuje kliniku rodovej identity dospelých (GIC), uviedla, že tím, ktorí sa zaujímajú o fyzickú premenu, bola po celý čas ponúkaná „psychosociálna podpora“.

Dvaja bývalí lekári však vyjadrili obavy z podpory, ktorú táto skupina poskytuje. Anastassis Spiliadis, ktorý opustil službu Gids minulý mesiac po štyroch rokoch, uviedol, že sa obáva, že nie vždy bolo správne vyhodnotené zázemie jednotlivca. „Poznám lekárov, ktorí sú skutočne opatrní v prístupe,“ uviedol Spiliadis, ktorý sa obáva, že nie vždy a všade to funguje rovnako.