Liturgický kalendár

Duchovné slovo

Svetlo, odblesk, milosť v Trojici a z Trojice

Nebolo by od veci preskúmať staré podanie, učenie a vieru katolíckej Cirkvi, ktorú nám nepochybne Pán odovzdal, apoštoli hlásali a otcovia zachovali. Veď na nej je postavená Cirkev a keď z nej niekto vypadne, už nemôže ani byť, ani sa v nijakom ohľade nazývať kresťanom.

A tak Trojica je svätá a dokonalá. Poznávame ju ako Otca, Syna a Ducha Svätého; nie je v nej primiešané nič cudzie ani vonkajšie, ani nepozostáva zo stvoriteľa a stvorenej veci, ale celá je plná tvorivej a účinnej sily. Prirodzenosťou sa podobá sama sebe a je nedeliteľná. A jedna je aj jej pôsobnosť, aj činnosť. Lebo Otec robí všetko skrze Slovo v Duchu Svätom, a takto sa zachováva jednota svätej Trojice. Tak sa v Cirkvi ohlasuje jeden Boh, ktorý je „nad všetkým, preniká všetko a je vo všetkom“ (Ef 4,6). „Nad všetkým“ ako Otec, ako východisko a prameň. „Preniká všetko“, čiže skrze Slovo. A konečne je „vo všetkom“ v Duchu Svätom.

Keď svätý Pavol píše Korinťanom o duchovných veciach, privádza všetko k jednému Bohu Otcovi ako k hlave takto: „Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý. A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý.“ (1Kor 12,4-6)

Teda čo Duch rozdeľuje jednotlivcom, to dáva Otec skrze Slovo. Lebo všetko, čo má Otec, je aj Synovo. A potom čo dáva Syn v Duchu, sú pravé Otcove dary. Podobne keď je v nás Duch, je v nás aj Slovo, ktoré nám ho dáva, a v Slove je aj Otec. A tak sa spĺňa to: „Prídeme ja a Otec a urobíme si uňho príbytok.“ (Jn 14,23) Lebo kde je svetlo, tam je aj odblesk. A zasa kde je odblesk, tam je podobne aj jeho pôsobenie a žiarivá milosť.

To isté učí Pavol v Druhom liste Korinťanom týmito slovami: „Milosť nášho Pána Ježiša Krista a Božia láska i spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými.“ (2Kor 13,13) Lebo milosť a dar, ktorý sa dáva v Trojici, dáva Otec skrze Syna v Duchu Svätom. Lebo ako sa milosť dáva z Otca skrze Syna, tak my nemôžeme nijako ináč tento dar prijať, iba v Duchu Svätom. A keď sa na nej staneme účastnými, máme lásku Otca, milosť Syna a spoločenstvo samého Ducha.

Z Listov svätého biskupa Atanáza

(Ep. 1 ad Serapionem, 28-30: PG 26, 594-595. 599)

(Zdroj: breviár)

 

 „V mene Otca i Syna i Ducha Svätého“