Ružencové bratstvo je združenie veriacich, ktorí uctievajú Preblahoslavenú Pannu Máriu a modlitbou posvätného ruženca vyprosujú pre seba, Cirkev a svet potrebné milosti a snažia sa o život podľa evanjelia v kresťanskej dokonalosti. Piaty magister Rehole kazateľov (dominikánov) Humbert de Romans hovorí, že prvé Ružencové bratstvo bolo založené podobným spôsobom ako prvotná Cirkev. Členovia sa zhromažďovali na modlitbách, mali jedno srdce a dávali almužny. Takéto činy prispievali k prijatiu Ducha Svätého. Členom Ružencového bratstva môže by každý pokrstený katolík, ktorý má minimálne sedem rokov, a ktorý sa slobodne rozhodne vziať na seba práva a povinnosti člena Ružencového bratstva. Každý, kto chce byť prijatý do Ružencového bratstva, si môže slobodne vybrať jednu z troch foriem členstva, t. j. byť členom Svätého, Živého alebo Večného ruženca. Riadne členstvo vzniká dňom prijatia do Ružencového bratstva a zaniká smrťou, vystúpením alebo vylúčením člena. Členovia Ružencového bratstva sa riadia Stanovami Ružencového bratstva na Slovensku. Riadni členovia Ružencového bratstva sú členmi dominikánskej rodiny a majú účasť na všetkých dobrách, milostiach i prísľuboch Panny Márie, daných tejto reholi.
Všetci veriaci, ktorí sa pomodlia posvätný ruženec, môžu za obvyklých podmienok získať čiastočné alebo úplné odpustky. Okrem toho môžu členovia Ružencového bratstva, na základe dekrétu Posvätnej apoštolskej penitenciárie z 11. januára 1969, za obvyklých podmienok, získať plnomocné odpustky v nasledujúcich dňoch:
Bratstvo Živého ruženca vzniklo z iniciatívy Márie Paulíny Jaricot vo Francúzsku. Narodila sa v Lyone, kde žila od roku 1799 do roku 1862. So svojim bratom Fileasom snívala o misionárskej práci v pohanských krajinách. Neskôr sa jej brat stal kňazom a odišiel na misie. V listoch jej opisuje duchovné a materiálne potreby v misijných krajinách. Paulína organizuje peňažné zbierky, vytvára malé skupiny, ktoré začínajú pomáhať misionárom. Poznáva hĺbku a silu modlitby ruženca, a tak na spôsob misijných skupín zakladá ružencové pätnástky, ktoré sa stanú počiatkom skupiny Živého ruženca.
Živý ruženec tvorí skupina dvadsiatich členov, takzvaná ruža. Určený člen - horliteľ ruže - je zodpovedný za rozdeľovanie a výmenu tajomstiev.Člen Živého ruženca sa každý deň modlí jeden desiatok posvätného ruženca za obrátenie hriešnikov, za živých a zosnulých členov Ružencového bratstva, rehoľu dominikánov a miestnu farnosť. K týmto úmyslom možno pridať aj ďalšie.Raz v mesiaci sa stretáva na spoločnej modlitbe posvätného ruženca s ostatnými členmi Živého ruženca, kde si vymenia ružencové tajomstvá.
V roku 2012 sme poprosili pána dekana Michala Tondru, aby zapísal ružu, ktorá vznikla 8. septembra 2011 ako dar k narodeninám Panny Márie. Pán dekan na prvú decembrovú nedeľu v roku 2012 zvolal všetkých členov ružencového bratstva. Zistilo sa, že niektoré ruže mali vysoké čísla ako 39, 40, 49, 50, 56, tak bol zvedavý či naozaj toľko ruží v našej farnosti existuje. Toto je vzácne svedectvo o tom, že v Suchej Hore táto duchovná činnosť mala mocnú základňu. Po tomto stretnutí sa vykryštalizovalo len 12 ruží. Niektoré mali iba 15 členov. Bolo potrebne pridať ku každej ešte ďalších 5 členov, aby každá ruža mala dvadsať modliacich sa členov, lebo pribudol ruženec svetla. Roky komunizmu devastačne pôsobili na rehole a tým pádom aj na tieto náboženské združenia. Rozhodli sme sa preto pozvať niekoho z dominikánskej rodiny, aby nám objasnil pravidlá. Naše pozvanie prijal vtedajší promótor Šimon Tyrol, ktorý 17. januára, urobil duchovnú obnovu. Dostali sme prihlášky a mali sme si takto nanovo obnoviť naše členstvo. Toto však nepochopili všetci. Dlhé roky bez akéhokoľvek vedenia zo strany duchovných otcov malo svoje následky. Pravidlá si jednotliví horlitelia prispôsobovali. Z dvanástich ruží sa znovu prihlásilo k dominikánom len šesť. Ostatné fungujú ako jednotlivé modlitbové spoločenstvo.
Ďalšia duchovná obnova bola 22. júna 2014. Promótorovi Melicharovi Matisovi pomáhal p. Djubek. V súčasnosti máme aj siedmu neúplnú ružu, ktorá má dvanásť členov. Modlitba je počiatkom lepšieho života. Ruženec sa stal dedičstvom rádu sv. Dominika, ktorý už stáročia rozširuje túto pobožnosť po katolíckom svete. Svätý Dominik, ktorý sprevádzal biskupa Diega po Francuzsku, si všimol ako sa veľmi rozmohlo bludárstvo, takzvaní Albigenci. Poprosil o dovolenie pápeža Inocenta III, aby mohol chodiť medzi týchto poblúdených bratov a vracať ich späť k pravej viere. Výsledky však nezodpovedali jeho nadmernému úsiliu. Panna Mária sa mu zjavila a naučila ho modlitbu svätého ruženca. Povedala mu: „vyber si hlavné pravdy viery, vysvetli ich pravý zmysel, kratučko dokáž ich správnosť, ako sa podľa nich žije a ihneď potom veď ľudí k modlitbe.“ V tajomstvách ruženca, v otčenášoch, i zdravasoch Dominik našiel čo potreboval, hlboké pravdy a vzácne modlitby. Začal teda kázať o ruženci a čoskoro získal pre pravú vieru stotisíc poblúdených a mnohí ľahostajní kresťania sa stali prostredníctvom ruženca dobrými a horlivými. Myšlienka vložiť do známej modlitby celý obsah viery, aby ho ľahko pochopil a v pamäti si uchoval aj najjednoduchší človek je naozaj veľkolepá. Sv. Dominik bol zakladateľom ružencového spolku. Rád bratov kazateľov (Ordo Praedicatorum – OP) potvrdil Honórius III. bulou v roku 1216. Svätý Dominik zomrel 6. augusta 1221, jeho dielo pretrvalo storočia a podnes prináša hojnú úrodu po celom svete. My sme vďační horliteľom, ktorí sa starali, aby toto dielo nezaniklo a malo pokračovanie aj v Suchej Hore: Harmatovci - Jakubovci, Pšiteková Mária (1908-1986), po ktorých má ružu č.1 Trojanová Mária. Po nebohom pánu kostolníkovi Jánovi Olešovi (1916-1998) pokračovala horliteľka Mária Šuvadová a Ján Šuvada a sú to ruže č. 2 a č. 3.Ružu č. 4 má na starosti Daniela Švareková č. d. 157. Je to ruža, ktorá vznikla roku 2011. Ružu č. 5 po smrti Karola Kendralu (1917-1983), Anny Kendralovej rod. Ščiptovej vedie Miroslav Chovančák. Horliteľkou ruže č. 6 je Mária Šprláková č. d. 260. Ruža č. 7 je neúplná. Má 12 členov a z nej sa doplňuje, keď z nejakej ruže niekto odíde alebo zomrie. Horliteľkou je Štefánia Šuvadová. Štefánia Šuvadová je zároveň aj hlavnou horliteľkou. V roku 2014 bola zvolená ostatnými horliteľmi v tajných voľbách. Horliteľkou bola aj Katarína Motyľová rod. Rebidašová (1908-1996), ktorá svoju ružu odovzdala Márii Šprlákovej, ale táto zanikla, bola to vraj detská ruža. V dominikánskej rodine sú zaregistrované tri ruže, o ktoré sa po svojej nebohej mame Veronike Šimaľovej (1906-1990) stará Mária Šuvadová.Štvrtá ruža je horliteľa Jana Šusteka po nebohom otcovi Janovi Šustekovi (1920-1986).Piatu ružu má Žofia Pikulová, ktorá ju má po svokre Helene Pikulovej (1928-2014) a tá ju prevzala po svokre Veronike Pikulovej (1897-1966) rod. Olešovej, sestry pána kostolníka.Šiestu ružu má Mária Trojanová po Márii Hubjakovej (1908-1999) rod. Mlynarčíkovej.Neúplnú siedmu ružu po Veronike Ištokovej (1893-1981) rod. Pikulovej, od ktorej ju mala Anna Michňáková (1924-2014), teraz má Mária Oklapková. Má 5 členov. Máme ešte spoločenstvo: „Svätý ruženec“, ktoré má štyroch členov a „Večný ruženec“ v ktorom sú štyria členovia.