Ružencové bratstvo je združenie veriacich, ktorí uctievajú Preblahoslavenú Pannu Máriu a modlitbou posvätného ruženca vyprosujú pre seba, Cirkev a svet potrebné milosti a snažia sa o život podľa evanjelia v kresťanskej dokonalosti. Piaty magister Rehole kazateľov (dominikánov) Humbert de Romans hovorí, že prvé Ružencové bratstvo bolo založené podobným spôsobom ako prvotná Cirkev. Členovia sa zhromažďovali na modlitbách, mali jedno srdce a dávali almužny. Takéto činy prispievali k prijatiu Ducha Svätého. Členom Ružencového bratstva môže by každý pokrstený katolík, ktorý má minimálne sedem rokov, a ktorý sa slobodne rozhodne vziať na seba práva a povinnosti člena Ružencového bratstva. Každý, kto chce byť prijatý do Ružencového bratstva, si môže slobodne vybrať jednu z troch foriem členstva, t. j. byť členom Svätého, Živého alebo Večného ruženca. Riadne členstvo vzniká dňom prijatia do Ružencového bratstva a zaniká smrťou, vystúpením alebo vylúčením člena. Členovia Ružencového bratstva sa riadia Stanovami Ružencového bratstva na Slovensku. Riadni členovia Ružencového bratstva sú členmi dominikánskej rodiny a majú účasť na všetkých dobrách, milostiach i prísľuboch Panny Márie, daných tejto reholi.

Výsady a prísľuby pre členov Ružencového bratstva:

1. Osobitná ochrana Ružencovej Panny Márie.
2. Spoluúčasť na duchovných dobrách, modlitbách, sv. omšiach a plodoch apoštolátu členov dominikánskej rehole.
3. Každý mesiac provinčný promótor pre Ružencové bratstvá slúži sv. omšu za živých a zosnulých členov.

Všetci veriaci, ktorí sa pomodlia posvätný ruženec, môžu za obvyklých podmienok získať čiastočné alebo úplné odpustky. Okrem toho môžu členovia Ružencového bratstva, na základe dekrétu Posvätnej apoš­tolskej penitenciárie z 11. januára 1969, za obvyklých podmienok, získať plnomocné odpustky v nasledujúcich dňoch:  

1. V deň vstupu do Ružencového bratstva.
2. Na Veľkú noc.
3. Na sviatok Obetovania Pána (2. februára).
4. Na sviatok Zvestovania Pána (25. marca).
5. Na sviatok Nanebovzatia Panny Márie (15. augusta).
6. Na sviatok Na sviatok Ružencovej Panny Márie (7. októbra).
7. Na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie (8. decembra).
8. Na sviatok Narodenia Pána (25. decembra).

Ďalšia duchovná obnova bola 22. júna 2014. Promótorovi Melicharovi Matisovi pomáhal p. Djubek. V súčasnosti máme aj siedmu neúplnú ružu, ktorá má dvanásť členov.
Modlitba je počiatkom lepšieho života. Ruženec sa stal dedičstvom rádu sv. Dominika, ktorý už stáročia rozširuje túto pobožnosť po katolíckom svete. Svätý Dominik, ktorý sprevádzal biskupa Diega po Francuzsku, si všimol ako sa veľmi rozmohlo bludárstvo, takzvaní Albigenci. Poprosil o dovolenie pápeža Inocenta III, aby mohol chodiť medzi týchto poblúdených bratov a vracať ich späť k pravej viere. Výsledky však nezodpovedali jeho nadmernému úsiliu. Panna Mária sa mu zjavila a naučila ho modlitbu svätého ruženca. Povedala mu: „vyber si hlavné pravdy viery, vysvetli ich pravý zmysel, kratučko dokáž ich správnosť, ako sa podľa nich žije a ihneď potom veď ľudí k modlitbe.“ V tajomstvách ruženca, v otčenášoch, i zdravasoch Dominik našiel čo potreboval, hlboké pravdy a vzácne modlitby. Začal teda kázať o ruženci a čoskoro získal pre pravú vieru stotisíc poblúdených a mnohí ľahostajní kresťania sa stali prostredníctvom ruženca dobrými a horlivými. Myšlienka vložiť do známej modlitby celý obsah viery, aby ho ľahko pochopil a v pamäti si uchoval aj najjednoduchší človek je naozaj veľkolepá. Sv. Dominik bol zakladateľom ružencového spolku. Rád bratov kazateľov (Ordo Praedicatorum – OP) potvrdil Honórius III. bulou v roku 1216. Svätý Dominik zomrel 6. augusta 1221, jeho dielo pretrvalo storočia a podnes prináša hojnú úrodu po celom svete.
My sme vďační horliteľom, ktorí sa starali, aby toto dielo nezaniklo a malo pokračovanie aj v Suchej Hore: Harmatovci - Jakubovci, Pšiteková Mária (1908-1986), po ktorých má ružu č.1 Trojanová Mária. 
Po nebohom pánu kostolníkovi Jánovi Olešovi (1916-1998) pokračovala horliteľka Mária Šuvadová a Ján Šuvada a sú to ruže č. 2 a č. 3.
Ružu č. 4 má na starosti Daniela Švareková č. d. 157. Je to ruža, ktorá vznikla roku 2011. 
Ružu č. 5 po smrti Karola Kendralu (1917-1983), Anny Kendralovej rod. Ščiptovej vedie Miroslav Chovančák. 
Horliteľkou ruže č. 6 je Mária Šprláková č. d. 260. 
Ruža č. 7 je neúplná. Má 12 členov a z nej sa doplňuje, keď z nejakej ruže niekto odíde alebo zomrie. Horliteľkou je Štefánia Šuvadová. Štefánia Šuvadová je zároveň aj hlavnou horliteľkou. V roku 2014 bola zvolená ostatnými horliteľmi v tajných voľbách. Horliteľkou bola aj Katarína Motyľová rod. Rebidašová (1908-1996), ktorá svoju ružu odovzdala Márii Šprlákovej, ale táto zanikla, bola to vraj detská ruža.
V dominikánskej rodine sú zaregistrované tri ruže, o ktoré sa po svojej nebohej mame Veronike Šimaľovej (1906-1990) stará Mária Šuvadová.
Štvrtá ruža je horliteľa Jana Šusteka po nebohom otcovi Janovi Šustekovi (1920-1986).
Piatu ružu má Žofia Pikulová, ktorá ju má po svokre Helene Pikulovej (1928-2014) a tá ju prevzala po svokre Veronike Pikulovej (1897-1966) rod. Olešovej, sestry pána kostolníka.
Šiestu ružu má Mária Trojanová po Márii Hubjakovej (1908-1999) rod. Mlynarčíkovej.
Neúplnú siedmu ružu po Veronike Ištokovej (1893-1981) rod. Pikulovej, od ktorej ju mala Anna Michňáková (1924-2014), teraz má Mária Oklapková. Má 5 členov.
Máme ešte spoločenstvo: „Svätý ruženec“, ktoré má štyroch členov a „Večný ruženec“ v ktorom sú štyria členovia.